Rodinná skupina v škôlke: 2-ročný sa hrá s päťročným na požiarnikov

Autor: Žofia Mrázová | 28.4.2013 o 21:40 | (upravené 28.4.2013 o 21:48) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  478x

Andreja dnes beriem ja zo škôlky. Prišli sme aj s Maťom, ten sa už po štvornožky vybral do Andrejovej skupiny a skúma, čo na stole zostalo z olovrantu. Starší syn zatiaľ ešte hasí so svojím o 3 roky starším kamarátom oheň, čo predtým nachystali zo stavebnice. Jacob mi vysvetľuje, že ešte musia uhasiť posledné plamene a potom môžeme ísť domov. Som rada, že sa náš starší syn tak dobre cíti vo svojej škôlke. Keď som začala hľadať škôlku, mal Andrej 3 mesiace. Som z tej skupiny mamičiek ktoré nechcú zostať večne na materskej a už rok mimo práce mi pripadá ako večnosť. A predsa, keď som sa vybrala na obhliadku prvých škôlok, vôbec som si nevedela predstaviť už o desať mesiacov tu nechať to malé klbko, ktoré som ešte pred pol hodinou držala kojac v náručí. V cudzej inštitúcii, už tak skoro ho vypustiť z našich rúk, už tak skoro priamo do „školiaceho systému"...

Ako zástanca pravidla, že v Rakúsku musia byť aj mestské škôlky dobré, nie len privátne, začala som pozerať najprv tie mestské. Škôlky a školy tu patria do kompetencie jednotlivých spolkových krajín ( teda  žúp) a teda aj patrične podliehajú rôznym zákonom. Čo väčšinou nie je v propech rodičov a detí (heslo: nie každá decentralizácia je dobá): rôzne dlhé otváracie doby, odlišné kapacity pre rôzne vekové kategórie, rôzne počty pedagógov v skupinách, rôzne ceny – všetko podľa regiónu. Ale vo Viedni je to ešte pomerne najlepšie; mesto si uvedomuje, že tu mladí rodičia často musia vyjsť bez pomoci starých rodičov, ktorí žijú v iných regiónoch. Vo Viedni je pre 30% detí do troch rokov vytvorené miesto v jasliach/škôlke (vrátane privátnych). Aj tak to ale nestačí, človek musí počítať s tým, že dieťa môže nastúpiť až v septembri, keď najstaršie deti odídu do školy. A to nie každému vyhovuje.. V čisto mestských jasliach berú deti prakticky od narodenia (len nesmú byť už kojené), ostatné väčšinou od jedného roka a klasické škôlky berú deti od troch rokov. Skoro vo všetkých Viedenských mestských a súkromných jasliach/škôlkach (až na pár neakreditovaných výnimiek) sa už pár rokov platí len za stravu (cirka 70 eur za mesiac), zvyšok hradí mesto. Sú tu samozrejme aj výnimky ako Montessori škôlky alebo bilinguálna škôlka pri francúzskom lýceu, kde sa konkrétne platí 4.482,- za rok + 888,- za stravu/rok. Ale teda to už je naozaj bilnguálna inštitúcia, kam chodí aj veľa detí diplomatov z UNO, atď. Ale ako som zistila od kamarátiek, takáto cena je v súkromných škôlkach v Bratislave skoro štandard...

Nakoniec sme sa ale do mestskej škôlky nedostali, lebo tam mali miesto až od septembra (viď vyššie) a ja som ho potrebovala už od februára. Manžel mal možnosť dostať miesto v jeho podnikovej škôlke (polosúkromná sieť škôlok po celej Viedni), tak sme sa začali zaujímať o tú škôlku, lebo tam mali brať deti zamestnancov prednostne (ale nielen tie). A tam mali len „rodinné skupiny“ (Familiengruppen, v skupine 20 detí sú deti od 1 do 6 rokov)). Nakoniec nám ale aj tam vysvetlili, že to bude až september, tak sme to riešili cez jednu pani ktorá sa o Andreja starala od februára až do septembra. Vo Viedni sa tieto opatrovateľky volajú Tagesmütter a mesto tiež hradí náklady, takže sa platí len za stravu. Ale k tejto téme sa v detajle možno vrátim nabudúce.

No a v septembri Andrej (vtedy mal 1 rok a 9 mesiacov) )konečne prešiel do škôlky. Hneď od začiatku sa ho ujali staršie deti, i keď on bol vtedy ešte malý a skôr sa hral „pri deťoch“ ako naozaj „s deťmi“. Celé nás to vyšlo 30,- eur, zato že to nebola mestská škôlka ale poloprivátna (takže zvyšok platilo mesto) a samozrejme plus ~ 70 eur za jedlo. Dokopy celkom asi 110 eur mesačne vrátane nákladov na materiál, fotky, desiatu, olovrant, ovocné šťavy a iné. Tým že Andrej má staršieho bratranca, na ktorého od začiatku vzhliadal s veľkým obdivom (vekový rozdiel 6 rokov), dúfali sme, že tá rodinná skupina mu bude vyhovovať. A na šťastie to tak naozaj aj bolo.

Maťo pôjde do tej istej škôlky a som rada že to tak bude, aj keď škôlka nie je za rohom. Nemajú ani záhradu, ale pravidelne chodia von, aj s najmenšími. A doobeda a poobede je v každej skupine (dokopy tri) nejaký program pre deti: skladanie (Basteln), spievanie, pečenie, zahradníčenie, „angličtina“, čítanie knižky, experimentovanie, atď. Každé dieťa si môže vybrať, čo sa mu páči a program absolvovať v inej skupine ako svojej (čo ale začínajú využívať až trochu neskôr, keď majú asi 2,5 roka). Len na obed sa musia znovu vrátiť do svojej „kmeňovej skupiny“ . Okrem toho, Maťo pôjde do inej skupiny ako Jakub, a v tých dvoch ostatných sú aj muži ako pedagógovia, takže sa nám určite jeden „ujde“. Myslím, že pre chlapcov je to určite dobré, keď majú v škôlke chlapov ako pedagógov. Okrem toho majú v tejto škôlke pravidelne aj civilkárov, takže znovu ďalší chlapi v ponuke.

No, Jacob nás už konečne pustil domov. Andrej sa v šatni voľky-nevoľky oblieka, a pýta sa čo som mu priniesla ako Nachspeise. Hovorím, že mám Müsli-tyčinku v kočíku na prízemí, a že keď sa oblečieme a zídeme dolu, hneď mu ju dám. Po krátko proteste, že ju chce už teraz, ho rýchlo doobliekam a už beží dole schodmi ku kočíku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?