Električku sme stihli. Už síce nestihol stlačiť gombík na otvorenie dverí, pán stojaci na zastávke ho stlačil, zo zdvorilosti. Ale našťastie je Andej zrovna dobre vyspaný, takže sa nato pre tento raz povznesie... Sadá si rýchlo na voľné miesto pri okne, vyhradené pre kočíky, mamičky s deťmi, starých ľudí a invalidov. Práve nám ho s nevôľou uvoľnilo dievča so sluchátkami na ušiach. Ešte, že nie som penzistka, to by už určite nevstala. Toto funguje v Bratislave ešte trochu lepšie. Teda aspoň som ešte nestratila túto ilúziu.
O dve zástavky vystupujeme a ideme na metro. Ale najprv sa musíme dostať o úroveň vyššie. Výťah je hneď tu, a Andrej dokonca mohol stlačiť gombík pred a aj vo výťahu. V Paríži by sme výťah v metre dlho hľadali a taktiež v Londýne, čím má Viedeň pre mňa jedno veľké plus (teda aspoň odkedy chodím s kočíkom ). Andreja sa nenápadne snažím odpútať od pekárne okolo ktorej ideme, znovu by chcel Brioche Kipferl, s ktorého len ocumle cukor navrchu a zvyšok mi vráti... Dnes je dobrý deň, odlákavací manéver vyšiel, ušetrila som 95 centov. V Bratislave by ma jedna makovka vyšla o niečo lacnejšie, ale teda bez metra. Na nástupišti vidno že ďaľšie metro prichádza o 3 minúty, tak stíham ešte Andreja upokojiť Müsli-tyčinkou (s čokoládou) a nastupujeme.
Minulý rok som sa rozhodla kúpiť takzvaný sieťový lístok (Netzkarte): vo Viedni sa do vlády (mestskej rady) dostali Zelený, ktorí splnili volebný sľub a znížili cenu „Viedenskej električenky" na 365 eur. Akože 1€ za deň. Dobrý nápad. Ich motivácia je úplne jasná: motivovať čo najviac ľudí používať mestskú dopravu namiesto auta. A na oplátku poriadne zvýšili jednorázové lístky: základný stojí 2 eurá (na jednu jazdu jedným smerom, s neobmedzením počtom prestupov, jazda nesmie byť prerušená). A kartu ktorú som väčšinou využívala, keď som ešte denne nechodila mestskými spojmi (Klimakarte: 8 celodenných lístkov na jednej karte) teraz stojí 33,80 eur, takže jeden deň za 4,225. Tomu sa vraví argument v prospech mestskej hromadnej. A teda ďaľším sú jednoznačne už aj spomínané tabule s vyznačením príchodu ďaľšieho spoju a last-but-not-least intervaly 2-3 minúty v špičke a maximálne 7-10 minút mimo špičky.
Po dvoch zástavkách vystupujeme a znova ľutujem, že sme si nenašli škôlku bližšie pri dome, ale v tomto ohľade je Viedeň na tom rovnako ako Bratislava - pre malé deti (do troch rokov) je akútny nedostatok voľných miest. Ale aspoň sme so škôlkou spokojní, čo nemôže povedať každý koho sa vo Viedni opýtate.
